úvahy od Katky

Pomaly sa nám blížia Vianoce, tak zahajujem malú sériu svojich vianočných básničiek…

Kým sneh na zem tíško padá,

každý cestu domov hľadá,

kým je nebo plné hviezd,

kým sa dáme láskou viesť,

kým na stole sviečka horí

a krása nám oči otvorí,

kým cítime blízkosť ľudí

a tiež vlastné srdce v hrudi,

kým nám úsmev zdobí tvár,

nikto nie je samotár.

Kým sa vôňa šíri sladko

a radosť netrvá krátko,

kým na druhých nám záleží

a čas tak rýchlo nebeží,

kým pokojom dýcha dom,

kým veríme zázrakom,

kým nám duša šťastím šteboce,

dovtedy trvajú najkrajšie Vianoce.