úvahy od Katky

Nová básnička….

Nechcem byť súčasťou sveta

plného zlých, podlých ľudí,

pre ktorých sú prachy méta,

miesto srdca kameň v hrudi.

S falošným úsmevom sladkým

prajú ti zas dobré ráno,

jedným šmahom ruky hladkým

zmenia tvoje nie hneď v áno.

Vlastné chyby pre nich nie sú,

veď sú predsa ,,neomylní“,

kritiku nikdy neznesú,

v kritizovaní sú tak pilní.

Intrigami iba žijú,

klamstvo je ich verný brat,

pre vlastný cieľ zneužijú

krásnu vetu – mám ťa rád.

Do chrbta ti dýku vrazia

zákerne, bez varovania,

zas a znova ťa podrazia

bez menšieho zaváhania.

Klebety sú pre nich chlebom,

kŕmia nimi oči, uši,

čo je medzi zemou nebom,

nehľadajú v svojej duši.

Cudzie city nevnímajú,

nie sú pre nich dôležité,

chrbtovú kosť už nemajú,

niečo zvrhlé je v nich skryté.

Na tvári s maskou priateľa

hrajú svoje divadlo,

špinavou hrou toho veľa

kvôli nim sa rozpadlo.

Svoju pravdu do druhých hláv

vtĺkajú bez ostychu

a z rozsiahleho počtu správ

len málo je k prospechu.

Pre zranenie stačí iba veta,

ich prítomnosť ťa vždy dusí,

nechcem byť súčasťou sveta,

ktorý sa mi fakt tak hnusí.