úvahy od Katky

Opäť básnička z mojej tvorby…

Keď veríš, že dobro vyhrá,

raz a navždy zvíťazí,

nebolí ťa tvrdá prehra,

strata veľkých peňazí.

Keď veríš, že láska kráča

každou cestou necestou,

v kalužiach si šaty máča,

chce byť bielou nevestou.

Keď veríš, že otec, mama

nikdy ti nepovedia nie,

život býva často dráma,

radosť strieda trápenie.

Keď veríš, že na každého

niekto niekde verne čaká,

nemusíš mať strach zo zlého,

hoci sa nad tebou zmráka.

Keď veríš, že koncom šťastným

končia všetky rozprávky,

choď len za svojím snom vlastným,

podľa duše, morálky.

Keď veríš, že tam na nebi

len pre teba hviezdy svietia,

myslieť, čo by bolo, keby

je zbytočnosť nášho bytia.

Keď veríš, že málo býva

častokrát viac ako dosť,

pomaličky sa rozplýva

všetka tvoja pochybnosť.

Keď veríš, že aj nemožné

môže sa stať skutočnosťou,

snívanie býva totožné

občas s našou reálnosťou.

Keď veríš, že má zmysel

všetko, čo si dosiaľ prežil,

netrápi tvoju myseľ

snaha, čo si vynaložil.

Keď veríš v samého seba

a tiež v silu dobrých ľudí,

nič iného ti netreba,

rozum v hlave, srdce v hrudi.