úvahy od Katky

Básnička…

Keď sa pozriem okolo,

nie je tam nič dobré,

ani nikdy nebolo,

ani nebo modré.

Nevidím tu lásku pravú

plnú krásnej čistoty,

iba silnú túžbu dravú,

budúcnosť bez istoty.

Nevidím tu odvahu,

odvahu priznať si chyby,

je už dávno z dosahu,

zatíname pred ňou zuby.

Nevidím tu úctu k iným,

ba ani k sebe samému,

necítime sa byť vinným,

keď ublížime druhému.

Nevidím tu pevnú vieru,

spravodlivosť správnu,

iba veľkú čiernu dieru,

pravdu tak veľmi zradnú.

Vidím iba klamstvá samé,

zradu všade navôkol,

túto hru tak radi hráme,

Boh už na nás zabudol?

Vidím tu nenávisť

ostrú ako veľké nože,

svetu vládne závisť,

neviem, kto za to môže.

Vidím zlobu samotnú,

nedôveru, samý strach,

krásu takú podstatnú,

ostal po nej tmavý prach.

Keď sa pozriem okolo,

nie je tam nič dobré.

Ani nikdy nebolo?

Ani nebo modré…