Básnička…
Keď večer zaspávam
a sen sa už ku mne blíži,
so srdcom sa rozprávam,
zas ti niekto dnes ublížil?
Bol to priateľ verný,
čo do srdca ti vrazil dýku,
váš vzťah dôverný
je už na pokraji zániku.
Srdce bolí každá malá zrada
a duša nemá podrazy rada.
Človek nevie, na čom je,
kým mu to srdce nepovie.
Preto to svoje počúvam,
poradiť si od neho dám,
veď srdce sa nemýli
v žiadnej našej chvíli.
Keď ráno z postele vstávam,
srdce zdravím veselo,
novú nádej mu opäť dávam,
stratilo sa, čo včera bolelo.
Láska ti rozžiari tvár,
všetok smútok sa z očí vytratí,
nový deň je predsa dar,
ten včerajší sa už vôbec nevráti.
Srdce bolí každá malá zrada
a duša nemá podrazy rada.
Človek nevie, na čom je,
kým mu to srdce nepovie.
Preto to svoje počúvam,
poradiť si od neho dám,
veď srdce sa nemýli
v žiadnej našej chvíli.
Keď si večer líham do postele,
trápenie sa zas opakuje celé.
A keď príde ráno ďalšie,
všetko je pre mňa krajšie.
Srdce cez deň, srdce v noci,
stále mi je na pomoci,
ono je predsa lásky kvetom,
tej, čo lieta celým svetom.
Preto si naň pozor daj,
príliš veľa ho netýraj.
Veď predsa je to len a len sval,
hoci Boh nám srdce zo srdca dal.
Celá debata | RSS tejto debaty