Opäť básnička…

Stála na okraji skaly a dívala sa dolu. Nevnímala však krásu okolitej prírody, spev slávikov tešiacich sa z konca zimy, vôňu prvých jarných kvetov. Nevnímala nič. V očiach sa jej leskli slzy a v mysli sa jej premietal celý život. Každý deň, každá minúta. Všetky pekné spomienky, ale aj tie menej pekné plné bolesti, smútku a trápenia, ktorých bolo podstatne viac. […]

Pozrela sa z okna. Bol už večer. V svetle nočnej lampy HO zbadala. Bol neuveriteľne krásny. Mal tmavé husté vlasy a na sebe snehovo biely oblek. Najkrajšie boli JEHO oči – priezračne modré, skrývajúce nevysvetliteľnú silu. Silu bojovať. Silu zmeniť všetko zlé na dobré. Silu, ktorá jej dávala nádej. Nemohla z NEHO spustiť oči. Stačil však len krátky okamih a bol […]