úvahy od Katky

Básnička….

Ešte verím, verím na zázraky,

ešte stále nádej mám,

že zmiznú všetky mraky,

čo pravdu zakrývali nám.

Pravdu občas veľmi tvrdú,

bolestivú, priamu, hrdú.

Pravdu, čo sa tak vytráca

zo slov, citov, zo života,

byť čestným sa nevypláca,

radšej podlosť, než dobrota.

Ešte verím, verím na zázraky,

ešte stále nádej mám,

že zmiznú všetky mraky,

čo pravdu zakrývali nám.

Pravdu občas veľmi tvrdú,

bolestivú, priamu, hrdú.

Pravdu dávno zabudnutú,

v kúte tíško stoná,

láska má chuť kamenitú,

spravodlivosť sa nekoná.

Ešte verím, verím na zázraky,

ešte stále nádej mám,

že zmiznú všetky mraky,

čo pravdu zakrývali nám.

Pravdu občas veľmi tvrdú,

bolestivú, priamu, hrdú.

Pravdu, po ktorej túžim

každým dychom viac a viac,

hádam si ju nezaslúžim?

Možno neskôr. O mesiac?