Sloboda. Rovnosť. Bratstvo. Tri slová, tri heslá, ktoré si väčšina z nás pamätá ešte zo školských lavíc ako jeden z hlavných znakov Francúzskej revolúcie. A hoci od tejto revolúcie ubehlo už niekoľko desiatok rokov, jej heslá nestrácajú na svojej aktuálnosti ani dnes.
Prvým heslom a dovolím si tvrdiť, že aj najdôležitejším alebo lepšie povedané najpodstatnejším je sloboda. Sloboda bytia, rozhodovania, možnosť výberu, sloboda vierovyznania a istota, že kvôli môjmu náboženstvu ma nikto nebude odsudzovať či zastrašovať, právo na vlastný názor a sloboda vyjadrovania tohto názoru, ale zároveň aj jeho akceptácia, sloboda pohybu, zhromažďovania… Jednoducho sloboda na taký život, aký si sám vyberiem.
Žijeme v demokratickom svete – teda aspoň sa to hovorí o väčšine krajinách. Ako tvrdí Aristoteles, základom demokratického štátu je práve sloboda. Preto by sme mohli povedať, že žijeme v slobodnom svete. Avšak je to naozaj tak? Je sloboda skutočne základom? Poviete si áno. Veď v dnešných časoch globalizácie a multikulturalizmu si každý môže zvoliť náboženstvo, ktoré mu vyhovuje. Prostredníctvom množstva sociálnych sietí môžeme slobodne vyjadriť svoje myšlienky. V schengenskom priestore sa môžeme slobodne pohybovať a cestovať naprieč krajinami bez akýchkoľvek hraníc. Toto všetko je pravda, ale ja si aj napriek tomu myslím, že s tou slobodou to nie je až také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Veď čo je slobodné na tom, že sa bojíme povedať svoj názor pred šéfom alebo verejne poukázať na nekalé praktiky, aby sme nezostali bez práce? Kde je sloboda, keď fanatickí prívrženci jedného vierovyznania vraždia nevinných vyznávačov iného náboženstva ako za čias Rímskej ríše či križiackych výprav? V čom spočíva sloboda, keď jeden štát vnikne alebo si uzurpuje územie druhého štátu pod akoukoľvek zámienkou a vyvoláva tak ostré boje, na ktoré nedoplatia tí, ktorí si to vymysleli, ale opäť len nevinní obyvatelia?
Ani sloboda však nemôže byť bezhraničná. Musí mať svoje limity. Veď predsa platí, že sloboda jedného človeka končí tam, kde začína sloboda druhého. Niekedy je preto náročné určiť mieru slobody. Avšak rozhodne by sa na to nemali využívať rôzne zastrašovacie prostriedky a už vôbec nie zbrane. Stačilo by, keby sme sa riadili citátom básnika Kamila Peteraja, ktorý povedal: ,,Sloboda je klietka, z ktorej zostali len dvere; ale tie musia všetci rešpektovať.“
Ďalším heslom je rovnosť. Definovať toto slovo je celkom jednoduché. Všetci vieme, čo znamená byť si rovní. Mnohí si to pamätajú ešte z predošlého režimu, kde však išlo o trochu pomýlenú rovnosť. Rovnosť predsa nie je založená na tom, že musíme byť všetci rovnakí, musíme mať všetci spoločný názor, rovnaké presvedčenie a každý šikovnejší či inak zmýšľajúci človek je hneď podozrivý.
Podľa mňa rovnosť znamená, že všetci by sme mali mať rovnaké práva a možnosti. Muži, ženy, bieli, čierni, kresťania, moslimovia, bohatí, chudobní. Z tohto pohľadu si myslím, že rovnosť je na tom ešte o trochu horšie ako sloboda. Veď sa len pozrime na našu krajinu, kde ešte stále v niektorých profesiách platí zastaralé pravidlo, že ženy vykonávajúce tú istú funkciu ako muži dostávajú za svoju prácu menšiu odmenu. Takisto sa stáva, že bohatí a mocní dokážu často o svojej ,,pravde“ presvedčiť aj zákony, na čo dopláca spravodlivosť. A bohužiaľ, veľakrát i tí, ktorí majú skutočnú pravdu, ale chýbajú im tie správne ,,presvedčovacie prostriedky“. V týchto príkladoch akosi nevidím rovnosť.
Tretím heslom v poradí je bratstvo. Ani pri tomto pojme nie je potrebné zdĺhavé vysvetľovanie. Je viac-menej jasný. Zo všetkých spomínaných hesiel je podľa mňa práve bratstvo najutopickejšie. Nechcem tým povedať, že je nereálne. Veď predsa dokážeme stáť jeden pri druhom a pomáhať, a to nielen našim blízkym, ale aj úplne neznámym ľuďom. Väčšinou však svoju spolupatričnosť vo väčšej miere prejavujeme pri obrovských nešťastiach, prírodných katastrofách, živelných pohromách či teroristických útokoch. Vtedy sa naozaj stávame skutočnými bratmi a ponúkame druhým svoju pomoc, podporu, svoje srdce. A často práve tí, ktorí by sami potrebovali podporiť, sú schopní najväčšej pomoci. V bežnom živote však väčšina z nás ,,hrabe na svojom vlastnom piesočku“. Česť výnimkám!
Nechcem však pôsobiť pesimisticky. Rada by som bola takým rojkom ako John Lennon, ktorý v jednej zo svojich najznámejších skladieb spieva, že nie je ťažké predstaviť si bratstvo všetkých ľudí. Stačí v to uveriť, riadiť sa tým a celý svet bude jednou veľkou rodinou. Paradoxom podľa mňa zostáva, že hoci bratstvo možno relatívne jednoducho docieliť, keďže si nevyžaduje žiadne zákony či špeciálne vlastnosti, je v dnešnom svete z týchto troch hesiel najmenej zastúpené. Alebo sa premieta v úplne nezmyselnej podobe biblického Kaina.
Hovorí sa, že história je učiteľkou života. Učí nás, čoho by sme sa mali vyvarovať, aké chyby by sme nemali viac opakovať. Zároveň nám dáva aj pozitívne príklady, ako by sme mohli zlepšiť naše bytie či náš svet. Jedným z týchto príkladov, o ktorom rozhodne stojí za to aspoň popremýšľať, sú heslá Francúzskej revolúcie. Sloboda. Rovnosť. Bratstvo.