Opäť básnička z mojej tvorby…
Keď veríš, že dobro vyhrá,
raz a navždy zvíťazí,
nebolí ťa tvrdá prehra,
strata veľkých peňazí.
Keď veríš, že láska kráča
každou cestou necestou,
v kalužiach si šaty máča,
chce byť bielou nevestou.
Keď veríš, že otec, mama
nikdy ti nepovedia nie,
život býva často dráma,
radosť strieda trápenie.
Keď veríš, že na každého
niekto niekde verne čaká,
nemusíš mať strach zo zlého,
hoci sa nad tebou zmráka.
Keď veríš, že koncom šťastným
končia všetky rozprávky,
choď len za svojím snom vlastným,
podľa duše, morálky.
Keď veríš, že tam na nebi
len pre teba hviezdy svietia,
myslieť, čo by bolo, keby
je zbytočnosť nášho bytia.
Keď veríš, že málo býva
častokrát viac ako dosť,
pomaličky sa rozplýva
všetka tvoja pochybnosť.
Keď veríš, že aj nemožné
môže sa stať skutočnosťou,
snívanie býva totožné
občas s našou reálnosťou.
Keď veríš, že má zmysel
všetko, čo si dosiaľ prežil,
netrápi tvoju myseľ
snaha, čo si vynaložil.
Keď veríš v samého seba
a tiež v silu dobrých ľudí,
nič iného ti netreba,
rozum v hlave, srdce v hrudi.
Celá debata | RSS tejto debaty