Ktosi múdry, myslím, že to bol Konfucius, raz povedal: ,,Sú tri cesty k získaniu múdrosti. Prvá je cesta skúseností, tá je najťažšia. Druhá je cesta napodobňovania. To je cesta najľahšia. Tretia cesta je cesta premýšľania. Tá je najušľachtilejšia.“ V tomto ponímaní je cesta premýšľania strednou cestou, teda zlatou cestou. Avšak platí toto pravidlo aj dnes? Je stredná cesta naozaj zlatá?
Mnoho ľudí zastáva tento názor, snaží sa ním riadiť vo svojom živote a kráčať po svojej zlatej cestičke. Zlatý stred je v mnohých ohľadoch správny. Hoci definovať, čo je správne a čo nie, predstavuje zložitú úlohu. Povedzme teda radšej, že zlatý stred je mnohokrát ten najvhodnejší. Týka sa to napríklad peňazí a bohatstva. Nemať peniaze, byť chudobný a trpieť biedou nie je príjemné a ľudia si zvyčajne nevolia tento smer dobrovoľne. Na druhej strane, keď je človek až príliš bohatý, ostatní mu závidia, očierňujú ho a podozrievajú ho z rôznych nečestných aktivít. Jednoducho neveria, že by sa k svojmu bohatstvu dopracoval poctivým spôsobom. Výhrou, teda zlatou cestou, je preto byť niekde medzi tým – aj keď niektorí z vás so mnou nemusia súhlasiť. Podobne je to aj s úspechom. Keď sa človeku nedarí, je nešťastný, necíti sa práve najlepšie a môže byť považovaný za ,,nemehlo“. Naopak, keď je niekto veľmi úspešný a darí sa mu vo všetkom, na čo siahne, v očiach druhých sa stáva outsiderom. Pretože úspech sa neodpúšťa. Teda aspoň na Slovensku nie…
Zrejme najlepším príkladom, kde platí stredná cesta – zlatá cesta, je samotný človek, jeho charakter a osobnosť. Jedno zo základných členení ľudskej osobnosti nás delí na extrovertov a introvertov. Byť extrovertom znamená byť zhovorčivým, spoločenským človekom. Extrovert je veľký optimista, nemá problém nadviazať nové kontakty, je bezstarostný, zábavný, nikdy sa s ním nenudíte. Avšak tráviť celý život s niekým, kto sa stále predvádza a chce byť neustále v centre pozornosti, nás po nejakom čase prestane baviť. Introvert je zase empatický a vnímavý k svojmu okoliu. Je rozvážny, najskôr premýšľa, až potom koná. Introvertný človek je tiež mlčanlivý, uzavretý do seba, žije skôr vo svojom vnútornom svete. Jeho okolie preto môže nadobudnúť dojem, že sa nezaujíma o ľudí, dokonca, že nemá ľudí rád. Byť extrémom na jednej či druhej strane nie je dobré, a niekedy to môže viesť k rôznym psychických problémom, v horšom prípade až k chorobám. Našťastie existuje málo ľudí, ktorí sú ,,čistí“ extroverti alebo ,,čistí“ introverti. Väčšina z nás má v sebe niečo z extroverta a takisto z introverta. A aj napriek tomu, že jedna osobnosť musí zákonite dominovať, stále sme poväčšine správnym mixom, teda zlatým stredom.
Sú však situácie, kde stredná cesta nie je tým najšťastnejším riešením. Veď si zoberme takého športovca. Keď chce športovec uspieť, musí trénovať ,,na plný plyn“ a pred súpermi musí zo seba vydať maximum. Iba vtedy sa dostavia želané výsledky. Nemôže si zvoliť strednú cestu, pretože tá v tomto prípade rozhodne nie je cestou zlatou. Toto sa však v súčasnosti netýka iba športu. Ak chce človek v dnešnom svete niečo dosiahnuť, nemôže si vybrať stred, nemôže byť iba priemerný. Nemôže si voliť ľahšie cesty a spôsoby, musí prekonávať sám seba. Samozrejme to platí vtedy, keď to chce dokázať poctivo.
Niekedy je jednoduchšie a pohodlnejšie vybrať si strednú cestu, pripojiť sa k priemeru. Človek si žije svojím vlastným priemerným životom a je spokojný. Netvrdím, že je to zlé. Práve naopak, v mnohých ohľadoch je to správnejšie. Ale som si istá, že každý z vás aspoň raz vo svojom živote zariskoval a namiesto strednej cesty si zvolil cestu zložitejšiu. A keď sa vám to vyplatilo, uvedomili ste si, že aj tá pravá či ľavá cesta môže byť občas tá zlatá.
Život nám každý deň prináša množstvo okamihov, keď sa musíme rozhodnúť. Dennodenne stojíme na pomyselnom rázcestí a pred sebou máme tri cesty – pravú, ľavú a strednú. Iba na nás záleží, ktorú z nich si vyberieme. Možno to bude cesta najťažšia, možno najľahšia a možno si zvolíme stred. Preto by som vám chcela popriať, aby ste si v každej situácii vybrali tú najsprávnejšiu cestu a mohli si neskôr povedať, že práve tá vami zvolená cesta je tou cestou zlatou.
uverejnené v obecnom časopise Nededžan v roku 2012