Tolerovať – netolerovať

Tolerancia je slovo, o ktorom v súčasnosti počúvame doslova na každom rohu, stretávame sa s ním na každom kroku. Väčšina z nás, ak nie dokonca všetci, si o sebe myslí a tvrdí, že je tolerantných. Dalo by sa preto povedať, že tolerancia je módnym hitom 21. storočia. Avšak sme skutočne tolerantní? A nie je niekedy tolerancia skôr na škodu?

Tolerancia je jedným zo základov spolužitia nás ľudí, je to jeden z pilierov demokratickej spoločnosti. Dáva človeku právo na vlastný názor a takisto na to, že jeho názor bude vypočutý. Byť skutočne tolerantným nie je vôbec jednoduché. A nemám tým na mysli toleranciu, ktorou sa prezentujeme na verejnosti, medzi inými ľuďmi, keď tvrdíme, že tolerujeme ľudí s inou farbou pleti, iným náboženstvom, rodnou rečou či štátnou príslušnosťou, s inou kultúrou, zvykmi, spôsobom života, ľudí s inými názormi a postojmi. Podstatné je to, čo si myslíme a čo cítime vo svojom vnútri. Človek sa síce môže dušovať, že mu napríklad neprekážajú ľudia inej rasy a v duchu si myslieť pravý opak, avšak nejakým spôsobom sa táto predstieraná tolerancia prejaví. Niekto si to raz určite všimne. Predstieranie tolerancie robí z človeka nielen osobu netolerantnú, ale navyše aj falošnú. A od netolerancie už nie je ďaleko k extrémnostiam, ako je napríklad rasizmus alebo šovinizmus.

Netolerancia často vyplýva zo strachu, alebo lepšie povedané z nedostatočného či nulového poznania. Veď je úplne prirodzené, že keď niečo nepoznáme, máme z toho strach a neodvážime sa to akceptovať. Keď však to neznáme spoznáme, možno zistíme, že naša netolerancia je úplne neopodstatnená, že sa skutočne nemáme čoho obávať. Preto je lepšie najprv spoznať to, čoho sa bojíme, skôr ako to zavrhneme. Poznanie si veľakrát vyžaduje určitú námahu a úsilie, avšak nie všetci sú ochotní ich vynaložiť a myslia si, že je pre nich pohodlnejšie nepoznávať, čiže žiť v strachu, a tým pádom byť netolerantnými. Podľa mňa je to však úplne opačne. Čím viac toho spoznáme, čím väčšmi budeme tolerantnými, tým bude náš život jednoduchší. Pretože už nebudeme pociťovať taký strach, keď si k nám napríklad v autobuse prisadne muž tmavej pleti alebo keď niekde stretneme ženu celú zahalenú v čiernych šatách, z ktorých jej vytŕčajú iba oči. Tolerancia nie je vrodená vlastnosť, ale osvojujeme si ju počas celého života. Ako deti sa ju učíme na základe príkladu od našich najbližších – od našich rodičov, starých rodičov či súrodencov. Čím sme starší, tým väčšmi záleží naša tolerancia práve od miery nášho poznania.

V niektorých situáciách však tolerancia nie je na mieste. Prečo napríklad tolerujeme nespravodlivosť a krivdu? A nemám tým na mysli nespravodlivosť v súdnictve, ale tú všednú nespravodlivosť, s ktorou sa bežne stretávame v škole, práci alebo len tak na ulici. Prečo tolerujeme klamstvá a lži, znova a znova počúvame tých, ktorí nám ustavične klamú? Prečo tolerujeme násilie a najmä násilie páchané na ženách a deťoch, ktoré sa deje takmer dennodenne? Prečo tolerujeme peniaze ako najvyššiu hodnotu človeka a meradlo úspechu? Prečo tolerujeme každodenné znečisťovanie a ničenie našej Zeme neustálou ťažbou nerastných surovín, klčovaním lesov, rozširovaním skládok odpadu, budovaním nových betónových džunglí? Poviete si, ale veď ja to netolerujem. Keď však niečo neurobíme alebo aspoň niečo nepovieme, je to akoby sme to akceptovali. Veď predsa poznáte starú múdrosť – kto mlčí, ten svedčí.

Tolerancia môže veľmi ľahko prerásť do ľahostajnosti. Vtedy síce akceptujeme ostatných a všetko, čo sa okolo nás deje, ale to, čo si iní ľudia myslia, ako žijú, je nám úplne ,,ukradnuté“. Tolerancia by takisto nemala znamenať, že všetky názory majú rovnakú hodnotu a že všetci ľudia sú neomylní alebo že neexistuje jedna spoločná správna pravda. Podľa mňa je preto dôležité vedieť si svoju toleranciu či prípadnú netoleranciu obhájiť. Vedieť vysvetliť, prečo akceptujeme alebo neakceptujeme iný názor, postoj, spôsob života, inú kultúru či vierovyznanie. To dokážeme, len keď dané odlišnosti pochopíme alebo sa s nimi aspoň oboznámime. A to nás opäť vracia k už spomínanému poznaniu. Zdá sa teda, že tolerancia a poznanie kráčajú ruka v ruke. Tak sa s nimi pokúsme kráčať aj my.

Hovorí sa, že každá minca má rub aj líce. Rovnako je to aj s toleranciou. Je preto len na nás, aby sme správne odhadli mieru našej tolerancie a situácie, kedy toleranciu tolerovať a kedy naopak netolerovať.

uverejnené v obecnom časopise Nededžan v roku 2014

Zločiny naše každodenné

01.02.2016

V jednej muzikálovej piesni sa spieva: ,,Ver mi, bratu, že z nás dospelých, na svojich ideáloch, na svojich priateľoch, dopustí sa takmer každý aspoň takto malilinkej, obyčajnej vraždy…“ Silné slová, kruté slová, ale skutočne pravdivé. Veď nikto nie je bez viny.

Vianočná

18.12.2015

Keď sa blížia Vianoce, svet je zrazu trochu krajší, keď sa stromček ligoce, ľudia sú si opäť bližší. V kruhu svojej rodiny každý chce byť v tento čas, prežiť krásne hodiny, prebudiť to dieťa v nás. Keď svetlo sviečky rozžiari slávnostný stôl vianočný, nech úsmev šťastný na tvári roztopí mráz polnočný. Nech koleda domom znie, pokoj dušu zaplaví [...]

Čo pre nás znamenajú Vianoce

09.12.2015

Pomaly sa nám blížia Vianoce. Čas, kedy sa na chvíľu zastavíme a spomalíme naše hektické životy. Čas, kedy sa nám plnia sny. Čas, kedy cítime v duši príjemné hrejivé teplo. Čas, kedy máme k sebe akosi bližšie. Vianoce sú najkrajším obdobím v roku. Všetci ich máme radi, všetci sa na ne tešíme. Ale aký je ich pravý význam? A čo znamenajú pre nás?

Shell

Ranná streľba na benzínke v Trenčíne: Miesto je uzavreté, polícia po strelcovi pátra

15.06.2026 08:33

Na miesto dorazil neznámy muž, ktorý zbraňou namieril na vstupné dvere prevádzky a vystrelil.

opaľovanie, slnko, SPF, leto

Opálenie je odpoveď na stres, varujú odborníčky. Odpovede na 23 otázok, ktoré si kladieme každé leto

15.06.2026 08:00

Koža si pamätá dávku UV žiarenia, ktorú dostala počas života.

Virus Outbreak Switzerland

Rekordná účasť a jasné nie: Švajčiarsko odmietlo radikálne zatváranie hraníc

15.06.2026 07:57

Volebná účasť dosiahla takmer 59 percent, čo je výrazne viac než priemer približne 49 percent.

Petrohrad, Vladimir Putin, Ekonomické fórum Rusko

Ruská vojnová mašinéria si ukrajuje čoraz viac štátnych financií. Kremeľ prvýkrát míňa na vojnu dve tretiny všetkých príjmov

15.06.2026 07:33

Za január až marec vybralo Rusko na daniach 8,309 bilióna rubľov. Z tejto sumy však až 5,908 bilióna rubľov putovalo na vojnu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 37
Celková čítanosť: 151477x
Priemerná čítanosť článkov: 4094x

Autor blogu

Kategórie