Hovorí sa, že človek je najdokonalejší tvor. Dokáže myslieť a dokáže cítiť. Je schopný rozlíšiť medzi dobrom a zlom, robiť samostatné rozhodnutia. A aj napriek tomu vymyslel drogy, zbrane, bomby, vojny. Alebo práve preto?
Človek má sa sebou dlhú históriu, počas ktorej bolo vytvorených množstvo teórií – človek sa vždy snažil definovať človeka a jeho pôvod, či už z pohľadu biológie, náboženstva alebo filozofie. Britský prírodovedec Charles Darwin vysvetľoval vznik človeka ako výsledok evolúcie, ktorá trvala mnoho rokov a za predchodcu človeka považoval opicu. Podľa Biblie, posvätnej knihy kresťanov, je človek výtvorom Boha, rovnako ako celý svet a za prapredkov celého ľudstva Biblia označuje Adama a Evu. Filozofia zase definuje človeka ako spoločenskú bytosť nadanú rozumovou schopnosťou, vedomím, rečou, ktorá je schopná vyrábať pracovné nástroje a ovplyvňovať nimi prostredie, v ktorom žije, dokáže reflektovať svoj život, dávať mu zmysel a vytvárať kultúru. Francúzsky filozof René Descartes napríklad tvrdí, že človek je bytosť, ktorá môže racionálne ovládnuť a pretvoriť svet. Aj keď sú tieto teórie odlišné, všetky sa zhodujú na tom, že človek je pánom tvorstva. Ako pán tvorstva má prirodzene svoje práva. Avšak často zabúda na to, že ako pán tvorstva má aj povinnosti. Človek má právo skrotiť si zvieratá, ale má takisto povinnosť starať sa o ne. Človek má právo využívať prírodu, všetky dary, čo mu ponúka. Má však povinnosť ochraňovať prírodu, vážiť si ju a rešpektovať. Veľakrát sa ale stáva, že my ľudia si zamieňame pojem využívať s pojmom zneužívať. Človek má taktiež právo meniť svet, prispôsobovať si ho svojim potrebám, vytvárať stále niečo nové. Ale zároveň má povinnosť nezabúdať na to staré, brať si zo svojej minulosti ponaučenie. Avšak práve na to ako ľudia často zabúdame.
To, čo človeka robí človekom, je predovšetkým ľudskosť. Ľudskosť v sebe zahŕňa empatiu, solidaritu, schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých, schopnosť prejavovať svoje city, prejavovať lásku, priateľstvo, vášeň, náklonnosť, radosť, smútok, bolesť, sklamanie, avšak aj nenávisť, hnev a závisť. Paradoxne práve tieto pocity – nenávisť, hnev, závisť – z nás robia zvieratá, dokonca niekedy oveľa krvilačnejšie beštie ako tie najdesivejšie šelmy.
Ďalšia schopnosť, ktorá nás odlišuje od ostatných živých tvorov, je schopnosť myslieť, konať podľa racionálnych rozhodnutí, riadiť sa rozumom. Vďaka svojmu rozumu vymyslel človek veľmi veľa prospešných vecí a ,,zlepšovákov“. Vďaka svojmu rozumu však takmer všetky dokázal aj zneužiť. Človek vymyslel písmo a reč, aby mohol jednoduchšie komunikovať a vysloviť či napísať to, čo si myslí alebo cíti. Avšak človek vymyslel tiež vulgarizmy, nadávky, slová a vety, ktoré keď vysloví, zraňuje nimi ostatných ľudí. Človek vynašiel zbrane pôvodne preto, aby ulovil zvieratá a tým si zabezpečil obživu. Potom ale prišiel na to, že zbraňou je možné zabiť druhému človeka. A tak vymyslel vraždy, krviprelievanie, vojny. Človek takisto vytvoril zákony preto, aby si uľahčil symbiózu a spolužitie s inými, aby určil hranice, čo sa smie a čo už nie, a aký trest hrozí tým, ktorí pravidlá porušia. Postupne však prišiel na to, že zákony neslúžia iba verejnému blahu, ale že ich môže využívať vo svoj prospech. A tak vytvoril zákony diskriminujúce rasy, pohlavia, národnosti, náboženstvá.
Najhorším, respektíve najnebezpečnejším ,,zlepšovákom“, ktorý ľudstvo vymyslelo a následne zneužilo, sú peniaze. Pôvodným účelom peňazí bolo, aby si človek prostredníctvom nich uľahčil obchodovanie. Neskôr však pochopil, že peniaze majú oveľa väčšiu silu a znamenajú omnoho viac ako len prostriedok obchodovania. Pretože ten, kto má peniaze, má moc a ten, kto má moc, dokáže ovládať druhých, dokáže riadiť svet, môže si čokoľvek dovoliť, takmer všetko mu prejde. Všetky vojny, nepokoje, krízy, prevraty vypukli kvôli peniazom a túžbe po moci. Peniaze a moc kráčajú spolu, ruka v ruke. A je smutné, že čoraz viac a viac ľudí baží práve po nich. Každý deň pribúdajú na našej planéte ľudia doslova opantaní silou peňazí. Lásku vymieňajú za luxusný byt, priateľstvo za nové športové auto, rodinu za exotické dovolenky, svedomie za neobmedzenú moc. Apropo svedomie – ďalšia ,,maličkosť“, ktorá nás robí ľuďmi. V súčasnej dobe by som skôr mala povedať, že by nás malo robiť ľuďmi. Veď ten, kto má svedomie, nie je schopný zabiť dieťa, nie je schopný vraždiť nevinných ľudí, odsudzovať a nenávidieť druhých iba kvôli odlišnej farbe pleti či náboženstvu. Ten, kto má svedomie, nemôže týrať zvieratá, úmyselne poškodzovať a znečisťovať prírodu, vedome ničiť to, čo nám tu zanechali naši predkovia. Svedomie by malo byť akousi brzdou, ktorá nás spomalí, keď sa snažíme urobiť niečo zlé. Ľudia ju však často ignorujú a radšej ešte pridajú plyn.
Keby som sa mala vrátiť k úvodnej otázke článku – či sme ešte ľudia – sformulovala by som to asi takto: My, ľudia dnešní sme ľudské tvory veľmi podobné ľuďom. Máme s nimi veľa spoločného, ale mnoho vlastností nás od nich odlišuje a mnohé, práve tie podstatné, sme už stratili. Avšak to, čo sme stratili, ešte nie je stratené, dá sa to opäť nájsť. Veď sa predsa hovorí – kto hľadá, nájde. Preto verím, že keď sa posnažíme, tak raz príde ten deň, keď mi ľudia budeme znovu ľuďmi.
uverejnené v obecnom časopise Nededžan v roku 2013
Celá debata | RSS tejto debaty