úvahy od Katky

Tentokrát básnička…

Možno raz,

keď slnko vyjde na bledomodrú oblohu,

keď už vôbec nebudeme pochybovať o Bohu,

keď nebude naša pravda zatlačená do rohu

a keď v sebe dokážeme nájsť skrytú odvahu,

keď strach zmizne z detských očí

a do sŕdc nám láska vkročí,

keď sa Zem stokrát otočí,

keď nás už nič nezaskočí,

keď namiesto prázdnych sľubov prídu veľké činy,

keď náš postoj ku prírode bude celkom iný,

keď z duší našich známych zmažeme modriny,

keď bezpečie nájde každý v kruhu svojej rodiny,

keď pochopí každý z nás,

že žiť môže iba raz,

keď prestane chladiť mráz,

keď vyrieši všetko čas,

keď nebude dôležitá farba našej pleti,

keď dospelí nezabudnú, že raz boli deti,

keď spomalíme všetko, čo tak rýchlo letí,

keď nebudú naše slová iba hŕbou smetí,

keď do našich častých viet

dáme miesto hnevu med,

keď rozkvitne každý kvet,

bude možno krajší svet.

Možno raz…