Pamätáte sa ešte na svoju prvú rozprávku? Ktorú ste prvýkrát počuli alebo čítali? A ktorá je vaša obľúbená rozprávka, ku ktorej sa aj dnes radi vraciate? Či už je to Šípková Ruženka, Snehulienka, Popolvár, Červená Čiapočka či Popoluška, všetky majú niečo spoločné. Nádej. Nádej, že všetko sa na dobré obráti. Nádej, že zlo bude potrestané. Nádej, že dobro zvíťazí nad zlom.
Podľa literárnej definície je rozprávka väčšinou prozaický útvar, ktorý spracováva vymyslený príbeh. Cieľom rozprávky je poučiť a pobaviť čitateľov, a preto sú rozprávky nadčasové a nestrácajú na svojej aktuálnosti. Rozprávky, predovšetkým tie ľudové, patria k najstarším a najrozšírenejším formám ústnej ľudovej slovesnosti.
S rozprávkou sa stretol každý z nás. Väčšinou sme sa s ňou zoznámili ešte v útlom detstve. Nevedeli sme čítať, dokonca ani hovoriť, a už nám naši rodičia či starí rodičia rozprávali príbehy o tom, ako údatný princ zabil trojhlavého draka a oslobodil tak krásnu princeznú, o obetavej sestre, ktorá sedem rokov mlčala, aby zachránila svojich troch zhavranelých bratov, o dvoch súrodencoch, ktorí svojou prešibanosťou porazili zlú ježibabu. Ako deti sme sa častokrát stotožnili s hlavnou postavou a predstavovali sme si seba samých v boji s nebezpečnou príšerou, zlou čarodejnicou či iným nepriateľom. Rozprávky nás, hoci aj nevedomky, naučili, že je dôležité v určitom veku sa osamostatniť, stáť si za svojou pravdou a názorom, nevzdávať sa, konať a správať sa podľa morálnych zásad. Podľa niektorých psychológov dokonca rozprávka, ktorú si v detstve vyberieme, ovplyvní náš budúci život, ťažkosti, do ktorých sa počas neho dostaneme, ale takisto nám dáva návody, ako tieto problémy riešiť.
Avšak nie sú to len deti, kto má rád rozprávky. Aj my dospelí sa k nim s radosťou vraciame. V čom teda spočíva kúzlo rozprávky? Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že svet rozprávky a súčasný svet nemajú veľa spoločného. Keď sa však trochu zamyslíme, zistíme, že medzi nimi až taký veľký rozdiel nie je. Aj v našom svete, rovnako ako v rozprávke, prebieha neustály súboj dobra a zla. Len zlo má omnoho rafinovanejšiu podobu. V dnešnej dobe síce nemáme čarodejnice, drakov či iné príšery, ale zato máme teroristov, mafiánov, zvrhlíkov, rôznych násilníkov. Takisto ako v rozprávke, aj v súčasnom svete prekvitá nenávisť, zrada, závisť, neprajnosť, intrigy. Aj dnes sa nájdu hrdinovia, ktorí sú odhodlaní bojovať proti neprávostiam. Bohužiaľ, je ich pomenej. Najväčším rozdielom medzi rozprávkovým a naším svetom však zostáva, že v rozprávke všetko dobre skončí, dobro vždy zvíťazí. Vždy. A práve to je na rozprávke čarovné. Tá istota, že všetko dobre dopadne,. Nech je zlo akokoľvek silné, akokoľvek prefíkané a nech kladie do cesty akékoľvek prekážky, vždy je porazené.
Sledovaním či čítaním rozprávok sa dostávame späť dočias bezstarostných hier. Návrat do detstva však nie je hlavným dôvodom, prečo si každý rok počas vianočným sviatkov sadáme pre televízor a pozeráme Tri oriešky pre Popolušku či Perinbabu. A dôvodom nie je ani to, že sa to stalo tradíciou, ako zvykneme často hovoriť. Dôvod, prečo sledujeme rozprávky, je, že túžime úprimne veriť v silu dobra, lásky, spravodlivosti a poctivosti. Tak úprimne, ako to dokážu jedine deti. Rozprávkové knižky a filmové rozprávky patria v súčasnosti k najžiadanejším produktom. Každý rok je natočených nespočetne veľa hraných či animovaných rozprávok, každoročne sa na pultoch kníhkupectiev objaví množstvo nových rozprávok. A my ich stále vyhľadávame. A to ja napriek tomu, že princíp rozprávky zostáva rovnaký. Aj tento fakt dokazuje našu neprestávajúcu túžbu po lepšom a dokonalejšom svete.
Rozprávky tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho života. S rozprávkou začíname v detstve objavovať a spoznávať svet okolo nás. V staršom veku zase sami rozprávame či čítame rozprávky našim ratolestiach. Rozprávky sú naším veľkým dedičstvom a sú večné. Rovnako ako je večný ich odkaz – nikdy sa nevzdávaj, nestrácaj nádej, konaj vždy podľa svojho svedomia a neprestávaj veriť v lepšie zajtrajšky. Ak si tento odkaz vryjeme do pamäti a pokúsime sa ním riadiť, vytvoríme si aspoň z časti nášho života vlastnú rozprávku.
uverejnené v obecnom časopise Nededžan v roku 2013
Celá debata | RSS tejto debaty