úvahy od Katky

V turistických sprievodcoch sa často hovorí, že Slovensko je krásna a výnimočná krajina. Je tu jedinečná príroda, unikátne historické a kultúrne pamiatky, pestré a zaujímavé tradície. Áno, to všetko je pravda. To všetko tu máme. Ale mať nestačí…

Pamätáte sa na nejaký výlet, ktorí ste absolvovali na Slovensku? A čo v zahraničí? Skúsili by ste ich porovnať? Radšej nie, však. Ja si spomínam, ako som navštívila český skanzen v Rožnove pod Radhoštěm. Hoci som ho nechcela porovnávať so slovenskými, nedokázala som sa tomu vyhnúť. Som veľká milovníčka slovenských skanzenov a mám ich aj pomerne dobre pochodené. Ale aj tak musím priznať, že v tom českom som sa cítila autentickejšie. A to vďaka atmosfére doplnenej rôznymi ukážkami, napr. mletia múky vo veternom mlyne. A presne toto je to, čo Slovensku chýba – nedokážeme sa ,,predať“. Častokrát máme v našej krajine omnoho krajšie a výnimočnejšie pamiatky ako v zahraničí, ale nevieme či nechceme ich nejakým spôsobom spestriť a prilákať tak viac návštevníkov.

Ďalším problémom sú peniaze. Slovensko je krajinou hradov a zámkov. Koľko je však takých, ktoré môžeme považovať za reprezentatívne? Veľmi málo, väčšina je v katastrofálnom stave. Keď sa spýtate, prečo to tak nie je, odpoveď je klasická: ,,Nie sú peniaze.“ A netýka sa to iba hradov. Na Slovensku sa celkovo zabúda na cestovný ruch. Ako keby sme si neuvedomovali, že aj cestovný ruch je ekonomickým odvetvím a že aj na ňom sa dá zarobiť. My však namiesto obnovy historických pamiatok staviame nové obchodné centrá a namiesto víkendových výletov do prírody chodíme na prechádzky do ,,obchoďáku“.

Naším najväčším bohatstvom je príroda. Ale aj tú dokážeme spustošiť a zničiť. Je jedno, či sa vyberiete do národného parku alebo chránenej krajinnej oblasti, všade nájdete kopu odpadu. Niekedy príde človeku až ľúto, keď si uvedomí, koľkými rozmanitými spôsobmi sme už prírode ublížili. A nachádzame stále nové a nové spôsoby, napríklad sa snažíme zmenšiť územia s ochranným pásmom, aby sme mohli vybudovať ďalšie lyžiarske strediská. To síce priláka turistov a lyžiarov, ale na čo nám budú vleky, lanovky a zjazdovky, keď nebudeme mať lesy, stromy, zvieratá. Lepšie by bolo investovať peniaze do obnovy a zlepšovania už vybudovaných stredísk, ktorých je v našej krajine celkom dosť.

Spomenula som už niekoľko problémov Slovenska, jeho prírodného a kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu. Ja osobne za ten najväčší problém považujem nedostatočnú spoluprácu. V našom štáte sa totiž razí trend ,,každý si hrabe na svojom vlastnom piesočku“. Je pekné, že niekde sa nachádza nejaký hrad, ale čo z toho, keď v jeho blízkosti chýba stravovacie či ubytovacie zariadenie, poprípade nejaké ďalšie zariadenia na športové vyžitie alebo wellness. Turista sem síce príde, pozrie si pamiatku, ale keďže už nebude mať ďalej čo vidieť či zažiť, poberie sa domov. A rozhodne sa na toto miesto viac nevráti a takisto ho neodporučí svojim známym.

Predchádzajúce riadky vyzneli zrejme dosť pesimisticky. Je to smutné, ale je to realita. Avšak keďže ja som veľký patriot(niekedy až prehnane veľký), na záver by som chcela spomenúť aj pozitívne príklady.

V úvode som spomínala, že naším veľkým problémom je umenie sa presadiť a spropagovať. V statných rokoch však bolo Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch vytvorených niekoľko skutočne vydarených propagačných spotov o Slovensku ako o ,,veľkej malej krajine“. Prvým bol spot z roku 2008 propagujúci našu krajinu ako rozprávkovú ríšu s nádhernými zábermi slovenskej prírody, jaskýň, Oravského hradu, Dunajca, Bardejova či Bratislavy. Propagačné videá stále pribúdajú, a čo je najlepšie, možno ich vidieť aj na zahraničných televíznych staniciach.

Ako som už spomenula, na Slovensku chýba ochota investovať peniaze do zachovania historických pamiatok, či ochota spolupracovať pri rozvoji slovenského turizmu. Našťastie existujú aj svetlé výnimky. Jednou z nich je Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré sa už niekoľko rokov snaží o záchranu a obnovu jedného z najrozsiahlejších hradov našej krajiny. Úspešným príkladom spolupráce v rámci cestovného ruchu sú krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu.

Keď sa vrátim k úvodnej vete článku, Slovensko je naozaj krásnou krajinou. Potrebuje ale nápady, snahu a najmä ochotu ľudí, aby to, čo tu máme a čo sme zdedili po našich predkoch, aj reálne vyzeralo ako naše dedičstvo. A niekedy stačí začať aj od jednotlivca. Nemyslíte?

uverejnené v obecnom časopise Nededžan v roku 2011